V maji roku 1886 na poslednej, osmej vystave impresionistov a o niekoiko mesiacov neskorsie na druhom Salone Nezavislych v Tuileriach2 malo verejnu premieru rozmerne platno Georgea Pierra Seurata pod nazvom Nedelne odpoludnie na ostrove Grande Jatte (olej, 1884-1886). Rozvazna kompozicia, ktora bola vysledkom dvojrocneho usilia mladeho maliara, tvorila nielen t'azisko tychto podujati, ale v pravom zmysle slova predstavovala "obrazovy manifest" avantgardneho hnutia neoimpresionistov. Hnutia, ktore v tuzbe obrodif podnetne myslienky doznievajuceho impresionizmu, vytvorilo ich syntezu, systematizaciu i kritiku a prispelo k skutocnemu zrodu moderneho vytvarneho umenia. A nielen k zrodu, ale i k nacrtnutiu jednej z tendencii, ktorou sa v nasledujucich desafrociach - v podstate az do sucasnosti - uberal maliarsky i socharsky vyvin. Celu tendenciu charakterizuje harmonizacne usilie vyplyvajuce z metodicky disciplinovanej tvorivej operacie Tudskeho ducha na hraniciach nekonecnej poezie a racionalnej geometrie. Seuratova vyzva k disciplinovanej skladbe obrazovej plochy, ktora zodpoveda vedeckej i technickej orientacii doby a Mada moznosf aktivneho zaclenenia do spolocenskej struktury, patri k najzavaznejsim odkazom prvych dobyvateTov novych umeleckych pevnin. Svedci o uprimnom hiadani zvazkov vytvarneho diela s bohatosfou Fudskej skutocnosti. Je nesporne, ze Georges Seurat i niektori d'alsi majstri druhej polovice devatnasteho storocia chceli vytvorif novy zivotny styl, novu kulturu a preniknut' umenim do celeho zivota. Snazili sa dat' svojmu dielu pozitivny, tvorivy l'udsky zmysel, ktory vyvieral z presvedcenia, ze umenie je potrebne pre civilizaciu, aby zostala zivotaschopna a vyvoja-schopna. Это и многое другое вы найдете в книге Seurat a neoimpresionizmus/ Сера и неоимпрессионизм (L'udo Petransky)